Maďarská otázka v Československu v období 1945-1948. Ekonomické, sociální a politické důsledky odsunu Maďarů po roce 1945

Název práce: Maďarská otázka v Československu v období 1945-1948. Ekonomické, sociálne a politické dôsledky odsunu Maďarov po roku 1945
Autor(ka) práce: Takács, Adam
Typ práce: Diplomová práce
Vedoucí práce: Tóth, Andrej
Oponenti práce: Novotný, Lukáš
Jazyk práce: Slovensky
Abstrakt:
V rokoch 1945-1948 bolo uvedených niekoľko opatrení do platnosti s cieľom zrealizovať tento plán. V prvom kroku boli sudetskí Nemci odstránení, následne začala československá vláda pracovať na vysťahovaní maďarskej národnostnej menšiny. Beneš 5. apríla 1945 vyhlásil vládny program novozvolenej československej vlády v Košiciach (tzv. Košický vládny program), ktorý obsahoval mnoho nehumánnych elementov potláčania a barbarského prenasledovania Nečechov, Neslovákov a nepriateľskej populácie obnovenej Československej republiky. Dohromady bolo prijatých 98 povojnových -- tzv. Benešových -- dekrétov (pomenovanie dostali po prezidentovi Edvardovi Benešovi), ktoré sa dotýkali maďarskej menšiny. Maďari stratili svoje občianstvo, majetok, ich továrne, obchody, banky, pôda a mnohým aj domy skonfiškovali, pracujúci vo verejnej sfére stratili svoju prácu a boli ponížení viacerými spôsobmi. Československá vláda prijala tri hlavné typy opatrení s cieľom eliminácie maďarskej menšiny: 1. výmena obyvateľstva (iniciovaná v roku 1946, zrealizovaná v rokoch 1947-1949) -- keď čast maďarskej menšiny bola nútená sa presťahovať do Maďarska (nechajúc svoje majetky na Slovensku) a čast Slovákov žijúcich v Maďarsku bola presvedčená sa presťahovať na Slovensko (namiesto Maďarov) 2. deportácie Maďarov do Čiech na nútené práce 3. reslovakizácia -- nútenie maďarskej menšiny k zmene vlastnej národnosti na slovenskú V mojej dipmovej práci skúmam dôsledky týchto opatrení s dôrazom na ekonomické a sociálne aspekty a ich vplyv na maďarskú menšinu: ich skoršiu a následnú rolu v ekonomikei regiónu a jeho spoločesntva. Z toho dôvodu predstavujem dopad týchto uznesení na bankový systém, priemysel, poľnohospodárstvo a uvádzam údaje o deštrukcii kooperatívneho systému, ktorý rozkvital v medzivojnovom období. S ohľadom na rolu maďarskej menšiny v celej spoločnosti uvádzam údaje o etnickom zložení pred a po uzneseniach. Svojou prácou hľadám odpoveď na otázku, do akej miery sa uzneseniami naplnili plány a očakávania československej vlády.
Klíčová slova: Československo; maďarská menšina; ekonomické dôsledky; deportácia menšín; sociálne následky; Maďari na Slovensku; skonfiškovanie majetku; Košický vládny program ; Benšove dekréty
Název práce: Maďarská otázka v Československu v období 1945-1948. Ekonomické, sociální a politické důsledky odsunu Maďarů po roce 1945
Autor(ka) práce: Takács, Adam
Typ práce: Diplomová práce
Vedoucí práce: Tóth, Andrej
Oponenti práce: Novotný, Lukáš
Jazyk práce: Slovensky
Abstrakt:
V rokoch 1945-1948 bolo uvedených niekoľko opatrení do platnosti s cieľom zrealizovať tento plán. V prvom kroku boli sudetskí Nemci odstránení, následne začala československá vláda pracovať na vysťahovaní maďarskej národnostnej menšiny. Beneš 5. apríla 1945 vyhlásil vládny program novozvolenej československej vlády v Košiciach (tzv. Košický vládny program), ktorý obsahoval mnoho nehumánnych elementov potláčania a barbarského prenasledovania Nečechov, Neslovákov a nepriateľskej populácie obnovenej Československej republiky. Dohromady bolo prijatých 98 povojnových -- tzv. Benešových -- dekrétov (pomenovanie dostali po prezidentovi Edvardovi Benešovi), ktoré sa dotýkali maďarskej menšiny. Maďari stratili svoje občianstvo, majetok, ich továrne, obchody, banky, pôda a mnohým aj domy skonfiškovali, pracujúci vo verejnej sfére stratili svoju prácu a boli ponížení viacerými spôsobmi. Československá vláda prijala tri hlavné typy opatrení s cieľom eliminácie maďarskej menšiny: 1. výmena obyvateľstva (iniciovaná v roku 1946, zrealizovaná v rokoch 1947-1949) -- keď čast maďarskej menšiny bola nútená sa presťahovať do Maďarska (nechajúc svoje majetky na Slovensku) a čast Slovákov žijúcich v Maďarsku bola presvedčená sa presťahovať na Slovensko (namiesto Maďarov) 2. deportácie Maďarov do Čiech na nútené práce 3. reslovakizácia -- nútenie maďarskej menšiny k zmene vlastnej národnosti na slovenskú V mojej dipmovej práci skúmam dôsledky týchto opatrení s dôrazom na ekonomické a sociálne aspekty a ich vplyv na maďarskú menšinu: ich skoršiu a následnú rolu v ekonomikei regiónu a jeho spoločesntva. Z toho dôvodu predstavujem dopad týchto uznesení na bankový systém, priemysel, poľnohospodárstvo a uvádzam údaje o deštrukcii kooperatívneho systému, ktorý rozkvital v medzivojnovom období. S ohľadom na rolu maďarskej menšiny v celej spoločnosti uvádzam údaje o etnickom zložení pred a po uzneseniach. Svojou prácou hľadám odpoveď na otázku, do akej miery sa uzneseniami naplnili plány a očakávania československej vlády.
Klíčová slova: Československo; sociální následky; ekonomické důsledky; zkonfiškování majetku; Košický vládní program; Benešovy dekréty; Maďaři na Slovensku; maďarská menšina; deportace menšin
Název práce: The Hungarian Question in Czechoslovakia in the period 1945-1948. Economical, social a political consequences of the deportation of Hungarians after 1945
Autor(ka) práce: Takács, Adam
Typ práce: Diploma thesis
Vedoucí práce: Tóth, Andrej
Oponenti práce: Novotný, Lukáš
Jazyk práce: Slovensky
Abstrakt:
Even in the later period of the WWII, the Czechoslovakian political leaders formulated their claim to establish a Slavic Nation State, eliminating the German and Hungarian minorities. Between 1945 and 1948 a number of measurements were introduced and executed to realize this plan. First of all the German minorities were removed from Sudetenland, and then the new Czechoslovakian government started to work on the elimination of the Hungarian minorities. Beneš (the President of Czechoslovakia) proclaimed the program of the newly appointed Czechoslovak government on April 5, 1945, in Kosice, which included inhuman elements of oppression and barbarous persecution of the non-Czech, non-Slovak and non-allied population of the partially restored Czechoslovak Republic There were total 89 decrees -- so called "Beneš decrees" after the name of Edward Beneš -- smiting the Hungarian minorities. The Hungarians lost their citizenship, their property (their factories, shops, banks, lands and many of them even their houses have been confiscated), the ones working in the public sphere (public servants) lost their jobs, and they were humiliated in several ways. To eliminate the Hungarian minority, the Czechoslovakian government introduced three main types of measurements: 1.Population exchange (initialized in 1946, realized between 1947 and 1949) -- when a part of the Hungarian minorities were forced to move to Hungary (of course, leaving their properties in Slovakia) and a number of Slovakians living in Hungary were convinced to move to Slovakia (replacing the Hungarians) 2.Deportation of Hungarians to the Czech part of the country to do forced labour 3.Reslovakization -- pressing the Hungarian minorities to change their nationality In my thesis I study the effects of the above measurements, focusing on the economic and social aspects and influence of them on the Hungarian minority: their former and later role in the economy of the region and society. For this I introduce the impacts of the above measurements on the bank system, the industry and agriculture, and also give some information about the destruction of the cooperatives system that had been blossoming between the world wars. Regarding to the role of Hungarians in the society I show the ethnical data of the period before and after the measurements. With my paper I would like to find out, at what rate the measurements met the expectations of the Czechoslovakian government.
Klíčová slova: Hungarians in Slovakia; economic consequences; distrait of property; the Government Program of Košice; Beneš Decrees; deportation of minorities; Czechoslovakia; the Hungarian minority; social aftermath

Informace o studiu

Studijní program / obor: Hospodářská politika a správa/Národní hospodářství
Typ studijního programu: Magisterský studijní program
Přidělovaná hodnost: Ing.
Instituce přidělující hodnost: Vysoká škola ekonomická v Praze
Fakulta: Národohospodářská fakulta
Katedra: Katedra hospodářských dějin

Informace o odevzdání a obhajobě

Datum zadání práce: 15. 12. 2013
Datum podání práce: 15. 5. 2014
Datum obhajoby: 23. 6. 2014
Identifikátor v systému InSIS: https://insis.vse.cz/zp/23739/podrobnosti

Soubory ke stažení

    Poslední aktualizace: