Parita kúpnej sily na príklade ŠKODA AUTO a.s

Cieľom mojej práce s názvom „Parita kúpnej sily na príklade ŠKODA AUTO a.s.“ je overenie platnosti absolútnej verzie parity kúpnej sily na príklade produktov spoločnosti ŠKODA AUTO a.s. na českom, slovenskom a nemeckom trhu. Ďalšími cieľmi je analýza dôvodov platnosti, resp. neplatnosti a určenie veľkosti odchýlky nominálneho kurzu od toho v parite. V svojej práci popisujem a vysvetľujem teoretické základy, analyzujem produkty skúmanej spoločnosti a syntézou čiastkových výsledkov dochádzam k celkovému záveru, ktorý ďalej analyzujem.Porovnanie českého a slovenského trhu prináša vskutku priaznivé výsledky – rozdiel medzi kurzom v parite a nominálnym kurzom centrálnej banky činil približne štyri percentá, čo pripisujem najmä nemožnosti úplne nasimulovať podmienky, v ktorých mnou skúmaná teória platí. Sklamanie však prichádza pri porovnaní trhu českého a nemeckého, kde sa odchýlka pohybuje až na úrovni dvadsať percent. V tomto prípade sa už nedá rozprávať o akejsi chybe výpočtu či prirodzenej odchýlke. Napriek úprimnej snahe sa mi platnosť absolútnej verzie parity kúpnej sily tak, ako je definovaná, potvrdiť nepodarilo a v jednom zo skúmaných trhov bola odchýlka dokonca natoľko významná, že môže slúžiť ako dôkaz neplatnosti teórie. Tým odpovedám na základnú otázku mojej práce a taktiež plním jej hlavný cieľ – vyvrátil som teóriu na mnou skúmaných trhoch na produktoch spoločnosti ŠKODA AUTO a.s.

The main goal of my bachelor´s thesis named „Purchasing power parity using the example of ŠKODA AUTO a.s.“ is to prove absolute version of purchasing power parity theory using an example of car producer ŠKODA AUTO a.s. and its products at Czech, Slovak and German market. Further goals are invalidity reasons analysis and calculation of the deviation from the parity exchange rate. In my thesis, I am describing and explaining theoretical basis of the theory, analysing company products and by synthesis of the partial results coming to the conclusion, which I am further analysing.Comparation on the Czech and Slovak market seems very positive – parity deviation from the nominal exchange rate is smaller then 4 per cent, which can be explained by impossibility of theory conditions simulations. Disappointment comes when comparing Czech and German market – deviation is bigger then 20 per cent. In this case, calculation error or common deviation cannot be mentioned.Despite honestly trying to prove the absolute version of purchasing power parity theory as it is defined, I was able to bring positive data in neither of the analysed markets. In one of these was the deviation as significant that it can serve as a prove of whole theory invalidity. By that, I am answering the main question of my thesis and also reach its main goal – I am disproving the absolute version of purchasing power parity at the chosen markets.